PREPRAVNÉ SLUŽBY :: ŠPEDIČNÉ SLUŽBY :: COLNÉ ZASTUPOVANIE
PREPRAVNÉ SLUŽBY :: ŠPEDIČNÉ SLUŽBY :: COLNÉ ZASTUPOVANIE
29. októbra 2015 -
Expresná preprava Dánsko[/caption]
Poľnohospodárstvo:
Rastlinná výroba – krmoviny (hlavne kŕmny jačmeň), pšenica, raž, zemiaky a cukrová repa. Živočíšna výroba – ¾ poľnohospodárskej výroby pripadajú na živočíšnu výrobu, chov ošípaných, hov.dobytka a hydiny, dôležitý je morský rybolov. (3. miesto v Európe) a spracovanie rýb.
Priemysel:
Ťažba nerastných surovín: Ťažba ropy v Severnom mori. Výroba elektriny: Nemá jadrové len tepelné a veterné elektrárne.
Strojárstvo: poľnohospodárske stroje, lode, lodné motory, elektrotechnika.
Chemický priemysel: umelé hnojivá, kŕmne zmesi, spracovanie ropy.
Farmaceutická výroba: lieky
Veľa poľnohospodárskych výrobkov sa vyváža: syry, sušené a kondenzované mlieko, maslo, mäso.
vysokými pylónmi je 1624 metrov a v prípade, že by ste stáli na ich vrchole, stáli by ste na najvyššom bode Dánska) a Vestrenden (západný koniec) zo Sprogø na Fyn je dlhý 6, 61 km. Je to klasický konzolový most na 18 metrov vysokých nosníkoch, ktorý okrem diaľnice nesie i železničnú trať. Železnica sa na Sprogø vynára z dvojrúrového podmorského tunela s východný portálom na Sjælande. Hĺbený tunel sa v strede úžiny nachádza až 75 m pod hladinou mora. Rozpätie medzi 254 metrov vysokými pylónmi je 1624 metrov a v prípade, že by ste stáli na ich vrchole, stáli by ste na najvyššom bode Dánska.
pod úžinou Drogden. Impulzom pre výstavbu mosta sa stali dve skutočnosti: nedostatok lacných bytov v dánskej Kodani a málo pracovných miest vo švédskom Malmö. Kombinácia mosta (8 km) a tunela (4 km) vyžadovala vytvorenie umelého ostrova (130 ha – 4 km), aby sa tunel mohol vynoriť spod vody. Most sa kľukatí cez úžinu Öresund medzi dvoma krajinami a tvorí ho dvojica nízkoúrovňových viaduktov so zaveseným mostom uprostred. Most má dvojúrovňovú mostovku, ktorá nesie štyri jazdné pruhy medzinárodnej diaľnice E20 (dva v každom smere) v hornej úrovni a v spodnej úrovni dvojkoľajnicovú železničnú trať. Mostovka sa skladá zo železobetónových mostných polí s dĺžkou 140 m, šírkou 23 m a hmotnosťou 5 400 ton, ktorú nesie 51 mostných pylónov. Hlavné pole zaveseného mostu, najdlhšie na svete (490 m), podopreného dvomi 204 m vysokými pylónmi v tvare písmena H, poskytuje plavebnú výšku 57 m. Väčšina plavidiel však volí južnejšiu trasu cez úžinu Drogden, pod ktorou vedie tunel. Preprava tovaru z Dánska do Dánska.
O vytvorení prepojenia cez 16 km dlhú Öresundskú úžinu snívali celé generácie. Vyžadovalo si to monumentálne úsilie staviteľov, ktori posunuli možnosti techniky na absolútnu hranicu a medzi pobrežím Dánska a Švédska vytvorili nové svetové rekordy.
29. októbra 2015 -
Expresná preprava Nórsko[/caption]
V Nórsku je 48 letísk, z nich dve medzinárodné. Krajina má jednu z najväčších obchodných flotíl na svete. Železničná doprava má menší význam. Cesty sú zväčša vyasfaltované. Významným zdrojom príjmov je turistický ruch.
Údaje o dopravnej sieti
29. októbra 2015 -
Expresná preprava Švédsko[/caption]
Do polovice 19. storočia bolo Švédsko rozvojovou krajinou s hladujúcim obyvateľstvom. Ale počas niekoľko desaťročí v priebehu 19. storočia poskytla skupina politikov hlásiacich sa ku klasickému liberalizmu Švédsku slobodu vierovyznania, prejavu, pohybu a taktiež ekonomickú slobodu, takže ľudia mohli začať podnikať a slobodne obchodovať na trhu. Voľný obchod umožnil Švédom špecializovať sa na to v čom boli dobrí, teda na drevárske a železiarske odvetvia, a kupovať za tieto veci produkty potravinárskeho a strojárskeho priemyslu, ktoré Švédi tak lacne vyrábať nedokázali.
Výsledkom bol ekonomický rast a industrializácia, ktoré umožnili vzrast blahobytu a investície do školstva a zdravotníctva. Medzi rokmi 1860 – 1910 vzrástla mzda v priemysle o 170 percent, teda omnoho viac ako v neskoršom období. Stredná dĺžka života sa vo Švédsku zvýšila o 10 rokov a rapídne poklesla kojenecká úmrtnosť. Švédsko v tej dobe nebolo sociálnym štátom, malo skôr bližšie k minimálnemu štátu. Až do 1. svetovej vojny nebola spotreba verejného sektoru vyššia ako 6% HDP.
Sociálni demokrati, ktorí sa chopili moci v roku 1932, pokračovali v liberálnom prístupe k podnikaniu a v politike voľného obchodu. Napriek tomu že vládne investície pomaly rástli, v roku 1950 bol verejný sektor menší ako vo väčšine krajín – zhruba 25% HDP, približne ako v USA a Švajčiarsku. Ekonomike tiež prospievalo, že sa Švédsko nezúčastnilo oboch svetových vojen. Švédske podniky predávali obom stranám, priemysel nebol poškodený a mladí Švédi nezomierali v zákopoch.
Medzi rokmi 1870 – 1970 bol švédsky rast po Japonsku najväčší na svete. V roku 1970 bolo Švédsko štvrtým najbohatším členom OECD, po USA, Luxembursku a Švajčiarsku.
29. októbra 2015 -
Expresná preprava Fínsko[/caption]
Fínsko má vysoko industrializovanú ekonomiku s voľným trhom. Na hlavu vyprodukuje zhruba rovnako ako Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko alebo Taliansko. Životný štandard vo Fínsku je vysoký. Kľúčovým ekonomickým sektorom je priemyselná výroba, hlavne spracovanie dreva a kovov, strojárstvo a odvetvie telekomunikácií (napríklad firma Nokia) a elektroniky. Obchod je dôležitou súčasťou, vyváža sa takmer tretina z HDP. Okrem dreva a niekoľkých nerastov je Fínsko závislé na dovoze surovín, energie a niektorých polotovarov vyrábaného tovaru.
Vedeli ste, že?
29. októbra 2015 -
Expresná preprava Estónsko[/caption]
Hospodárstvo
Po získaní nezávislosti v roku 1991 sa Estónsko významnou mierou sústredilo na obnovu hospodárstva krajiny a naštartovanie hospodárskeho rastu. V roku 1992 uviedlo do obehu vlastnú voľne zameniteľnú menu – estónsku korunu (eesti kroon, EEK), ktorá nahradila rubeľ. Nová mena bola pevne nadviazaná na nemeckú marku v kurze 8 EEK = 1 DEM. Keď Nemecko nahradilo marku eurom, bol kurz zmenený na 15,6466 EEK za 1 euro. Nasledovala rozsiahla privatizácia, vrátane privatizácie telekomunikácii, železníc a energetiky.
V roku 1994 zaviedlo Estónsko ako vôbec prvá krajina na svete rovnú daň z príjmu vo výške 26 %. Od roku 2000 však právnické osoby nemusia túto daň platiť vôbec, a to ak svoj zisk reinvestujú. Daň je však stále platná v prípade vyplácania dividend. V roku 2005 sa sadzba dane znížila na 24 %.
Najhorším rokom pre estónske hospodárstvo od získania nezávislosti bol rok 1999, kedy v dôsledku ruskej krízy z predchádzajúceho roka poklesol hrubý domáci produkt o niekoľko percent. Odvtedy HDP neustále rastie tempom okolo 5 % ročne. HDP prepočítaný na jedného obyvateľa je 15 217 USD, čo je najviac z pobaltských krajín.
Estónske hospodárstvo je založené prevažne na službách, významný je najmä sektor informačných technológií, telekomunikácie a bankovníctva. Z priemyselných odborov sú najdôležitejšie elektrotechnický, drevospracujúci a chemický priemysel, ťažba ropných bridlíc a stavba lodí. Významnú úlohu zohráva tiež rybolov. Rýchly rast estónskeho hospodárstva je podporovaný prísunom kapitálu zo škandinávskych krajín. Cez estónske prístavy prechádza aj významná časť ruského zahraničného obchodu, okrem iného aj ruská ropa.
Estónsko je členom Európskej únie (od roku 2004) a Svetovej obchodnej organizácie (WTO, od roku 1999).
Každej preprave venujeme osobitnú starostlivosť. Zabezpečujeme expresné prepravy pre výrobné podniky či už ide o malé náklady o veľkosti 1 až 10 euro paliet a hmotnosti 1,2 tony, ale taktiež kamiónové prepravy (FTL) 34 paliet/24t. Expresné prepravy väčšieho množstva materiálu prebiehajú v režime „dvojosádky“, to znamená s dvoma vodičmi. Pri takomto type prepravu vyžadujeme včasné avizovanie prepravy.
[contact-form-7 id="156" title="Kontaktný formulár 1"]
29. októbra 2015 -
Expresná preprava Litva[/caption]
Hospodárstvo
Hrubý domáci produkt Litvy bol v roku 2004 45,23 miliardy dolárov, z čoho priemysel tvoril 33,4 percent, poľnohospodárstvo 6,1 percent a služby 60,5 percent.. Priemerne na obyvateľa to bolo 12 500 dolárov. Priemysel a výroba boli podstatnou časťou ovplyvnené sovietskym vzorom, podľa ktorého boli aj budované. V priemysle nastal najväčší rozmach po páde Sovietskeho zväzu. Hlavné priemyselné odvetvia sú potravinárstvo, petrochemický priemysel a textilný priemysel. V Litve sa nachádza iba málo pôvodných zdrojov nerastných surovín. Sú tu ale menšie zásoby ropy a zemného plynu. Ťaží sa hlavne vápenec, dolomit, íl, piesok a štrk. Využité sú aj zdroje rašeliny. Ročne sa vyťaží najviac dolomitu, je to približne 2 milióny ton. Potom v ťažbe nasleduje piesok, s takmer 950 000 tonami, vápenec, rašelina, štrk. Najmenej sa vyťaží ropy, lebo sú jej len obmedzené zásoby.
[caption id="attachment_659" align="alignright" width="495"]
Kernavė - Litva[/caption]
Kernavė – Litva sa môže pochváliť sériou gracióznych a zaujímavých piatich trávnatých kopcov, medzi ktorými sa nachádzajú budovy a pamiatky, ktoré sú pokryté rašelinou. Miesto, ktoré je zapísané na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, ožíva v letných mesiacoch, kedy sa konajú ľudové slávnosti.
Hora krížov sa nachádza neďaleko mesta Šiauliai, ktoré patrí k významným miestam v Litve. Hora krížov je symbol litovského boja proti minulým režimom. Prvé kríže tu boli postavené v 19 storočí na pamiatku padlých v protiruskom povstaní. Dnes sa tu týčia viac ako desaťtisíc krížov a medzi nimi stojí socha Krista, ktorú venoval Ján Pavol II.
[caption id="attachment_661" align="alignleft" width="311"]
Hora krížov - Litva[/caption]
29. októbra 2015 -
Expresná preprava Lotyšsko[/caption]
Hospodárstvo: Lotyšsko nemá takmer žiadne nerastné suroviny.Hlavne sa ťaží rašelina,piesok, hlina a vápenec.Ďalej to je jantár,ktorý na pobrežie vyplavuje more a z ktorého sa v kombinácii so striebrom aj zlatom vyrábajú šperky a rôzne okrasné veci.
Priemysel:Keď patrilo Lotyšsko do ZSSR vznikli v Rige,Daugavpilse a v Lijepaji veľké
strojárske závody na výrobu lodí,vagónov,mikrobusov,motocyklov a aj elektrotechnické podniky,kde sa vyrábali rádiá,telefóny a el. vybavenia do áut.
Rozvinul sa aj chemický priemysel.Dokonca v prístave v Lijepaji stojí hutnícky závod v celom Pobaltí.Po rozpade ZSSR sú problémy so surovinami a aj so zaostalou technikou a tak začínajú rozvíjať drevársky a textilný priemysel.
Každej preprave venujeme osobitnú starostlivosť. Zabezpečujeme expresné prepravy pre výrobné podniky či už ide o malé náklady o veľkosti 1 až 10 euro paliet a hmotnosti 1,2 tony, ale taktiež kamiónové prepravy (FTL) 34 paliet/24t. Expresné prepravy väčšieho množstva materiálu prebiehajú v režime „dvojosádky“, to znamená s dvoma vodičmi. Pri takomto type prepravu vyžadujeme včasné avizovanie prepravy.
[contact-form-7 id="156" title="Kontaktný formulár 1"]
29. októbra 2015 -
Expresná preprava Poľsko[/caption]
Po nastolení demokracie roku 1989 sa Poľsko vydalo na cestu liberálnych ekonomických reforiem a transformácie svojej ekonomiky a dnes je jednou z najúspešnejších ekonomík východnej Európy pokiaľ ide o rast HDP. Úroveň jeho HDP na hlavu (PKP) však stále zostáva najnižšia v strednej Európe. Aj podiel poľnohospodárstva na HDP je 2,5%. Ako v prípade mnohých iných krajín teda zdanlivo vysoký rast (ktorý je ale nižší ako na Slovensku) z nižšieho základu zatiaľ znamenal len akési dobiehanie okolitých krajín, ktoré nezaznamenali taký hospodársky úpadok v 70-tych a 80-tych rokoch 20. stor. ako Poľsko.
Popri transformácii ekonomiky prebehla v Poľsku aj privatizácia malých, stredných ale aj veľkých štátnych podnikov, čo spôsobilo aj nárast nezamestnanosti (v roku 2006 okolo 15,5%), no na druhej strane noví investori priniesli do podnikov know-how a nové technológie, čo zabezpečuje Poľsku dlhoročný rast ekonomiky. Najväčšími predajmi boli predaj Telekomunikacja Polska France Telecom-u roku 2000 a predaj 30% akcií Poľskej banky, PKO BP, na Poľskej burze v roku 2004.
Poľsko má jeden z najväčších agrosektorov v Európe, zamestnávajúci až 14% populácie. Transformácia zdravotníctva, vzdelávacieho systému, dôchodkového systému, štátnej správy spôsobili tlaky na rozpočet. Poľsko však pohltilo väčšinu z investícií smerujúcich do transformujúcej sa východnej Európy. Rast HDP bol vysoký v rokoch 1993 – 2000, s krátkym poklesom v rokoch 2001 – 2002.
Doprava
Poľsko má málo rozvinutú dopravnú sieť. Dĺžka železníc je 23 420 km a ciest 382 000 km. V Poľsku je 21 000 000 registrovaných osobných automobilov a 4 500 000 nákladných automobilov (2010).
Poľsko má 8 hlavných letísk, 122 letísk a 8 heliportov. Dĺžka vodných ciest a kanálov je 3 812 km. Obchodné loďstvo zahrňuje 114 lodí a ďalších 100 registrovaných mimo krajinu. Poľské hlavné prístavy sú Gdansk, Gdyňa, Kolobrzeg, Štetín, Swinoujscie, Ustka, Varšava a Vroclav.
Každej preprave venujeme osobitnú starostlivosť. Zabezpečujeme expresné prepravy pre výrobné podniky či už ide o malé náklady o veľkosti 1 až 10 euro paliet a hmotnosti 1,2 tony, ale taktiež kamiónové prepravy (FTL) 34 paliet/24t. Expresné prepravy väčšieho množstva materiálu prebiehajú v režime „dvojosádky“, to znamená s dvoma vodičmi. Pri takomto type prepravu vyžadujeme včasné avizovanie prepravy.
[contact-form-7 id="156" title="Kontaktný formulár 1"]
29. októbra 2015 -
Expresná preprava Rakúsko[/caption]
Priemysel
Rakúsko má veľké zásoby nerastných surovín. Hutnícky priemysel je najrozvinutejší v Štajersku, kde sa spracováva hnedé uhlie, železná a mangánová ruda, magnezit (2. najväčší výrobca na svete), zinkové a olovené rudy. Podobný ráz má aj ťažba v Tirolsku, v okolí Salzburgu sú významné náleziska kamennej soli a medi. Vyskytujú sa aj vzácne kovy, ako striebro, zlato. Hoci sa uhlie ťaží na viacerých miestach, je ho nedostatok a musí sa dovážať. Železiarstvo a oceliarstvo je rozvinuté vo viedenskej oblasti a v údoliach horného Štajerska (Leolen a Donawitz). Strojársky a automobilový priemysel je hlavne v Hornom Rakúsku a Štajersku. Dôležitým produktom chemického priemyslu je celulóza (Linec, Treibach, Korutánsko a Dolné Rakúsko). Textilný priemysel sa zoskupuje do troch centier – v západnej časti Voralberska, v Tirolsku a Viedni. Elektrotechnický je sústredený vo Viedni, Štajersku, Salzbursku, Korutánsku, sklársky v Tirolsku.
Doprava
Automobilová sieť v zásade prebieha vo východno-západných líniách pozdĺž Dunaja a v severno-južnej línii pozdĺž pohorí Álp. Pozostáva z vedľajších ciest, diaľnic a ciest s vyššou povolenou rýchlosťou.
Železničná doprava je majetkom štátnych železníc (Österreichische Bundesbahnen), iba časťou disponujú súkromné spoločnosti.
Letecká doprava: Letecké spoločnosti Austrian Airlines, Österreichischer Luftverkehr lietajú vzdušnými cestami do 56 štátov a 36 krajín Európy, Blízkeho východu a SevernejAfriky.
Lodná doprava je možná iba po Dunaji, časti jeho vedľajších prítokov a jazerách.
Každej preprave venujeme osobitnú starostlivosť. Zabezpečujeme expresné prepravy pre výrobné podniky či už ide o malé náklady o veľkosti 1 až 10 euro paliet a hmotnosti 1,2 tony, ale taktiež kamiónové prepravy (FTL) 34 paliet/24t. Expresné prepravy väčšieho množstva materiálu prebiehajú v režime „dvojosádky“, to znamená s dvoma vodičmi. Pri takomto type prepravu vyžadujeme včasné avizovanie prepravy.
[contact-form-7 id="156" title="Kontaktný formulár 1"]
29. októbra 2015 -
Expresná preprava Švajčiarsko[/caption]
Dopravná sieť
Vo Švajčiarsku je veľmi rozvinutá cestná aj železničná dopravná sieť. Cesty sú známe svojou kvalitou, a to nielen diaľnice, ale aj regionálne cesty nižších kategórií. Pravidelné autobusové spojenie je snáď do každej alpskej dedinky. Cesty vedú nielen po častých mostoch, ale najmä cez mnohé tunely, ktorých je snáď najviac v celej Európe. Železničná doprava je známa pohodlnosťou, rýchlosťou a najmä presnosťou. Nezabudnuteľným zážitkom je cesta známymi Alpskými expresmi. Po mnohých rozľahlých jazerách premávajú osobné lode ako miestna doprava.
Ekonomika
Švajčiarsko je prosperujúca, stabilná a moderná trhová ekonomika s HDP, ktoré je vyššie ako HDP veľkých západoeurópskych krajín. Po dlhé obdobie dvadsiateho storočia bolo Švajčiarsko najbohatším štátom Európy s nie zanedbateľným náskokom. Ale od začiatku deväťdesiatych rokov sa jeho rast spomaľoval tak, že v roku 2005 kleslo na štvrté miesto, medzi európskymi krajinami s populáciou nad jeden milión, čo sa týka HDP na občana v PKS, za Írsko, Dánsko a Nórsko. Švajčiarsko je členom EFTA.
Švajčiarska kultúra vznikala na rozhraní okolitých kultúrnych oblastí, ktorými bola ovplyvnená. Časom sa však vyvinula ako samostatná kultúra. Niekedy je ťažké hovoriť o švajčiarskej kultúre ako o homogénnej, keďže sa sama delí podľa jazykových oblastí.
Pre krajinu je typické najmä vzájomné ovplyvňovanie s Francúzskom, Nemeckom a Talianskom, mnoho švajčiarskych umelcov je pokladaných v týchto krajinách za ich vlastných. Vznik kultúrnych pamiatok v krajine mala spočiatku na svedomí cirkev, neskôr mešťania a patriciát, keďže krajina nebola na rozdiel od zvyšku Európy ovládaná feudálmi. Podporované bolo hlavne staviteľstvo (románske katedrály v Berne, Sione, Chure, Ženeve, gotická katedrála v Lausanne, renesančné kostoly v Ticine či radnice v Luzerne, Solothurne a Brigu, barokové kláštory v Einsiede a St. Gallene), cudzí stavitelia, priťahovaní i väčšou slobodou krajiny vybudovali krásne centrá miest ako Bern, Freiburg, Luzern či St. Gallen.
Každej preprave venujeme osobitnú starostlivosť. Zabezpečujeme expresné prepravy pre výrobné podniky či už ide o malé náklady o veľkosti 1 až 10 euro paliet a hmotnosti 1,2 tony, ale taktiež kamiónové prepravy (FTL) 34 paliet/24t. Expresné prepravy väčšieho množstva materiálu prebiehajú v režime „dvojosádky“, to znamená s dvoma vodičmi. Pri takomto type prepravu vyžadujeme včasné avizovanie prepravy.
[contact-form-7 id="156" title="Kontaktný formulár 1"]