PREPRAVNÉ SLUŽBY :: ŠPEDIČNÉ SLUŽBY :: COLNÉ ZASTUPOVANIE
28. januára 2016 -
29. októbra 2015 - [caption id="attachment_456" align="alignleft" width="344"] Expresná preprava Nemecko - mapa[/caption]
Preprava tovaru z Nemecka do Nemecka, prepravujeme komponenty do firiem automobilového a strojárskeho zamerania, ale zabezpečujeme aj prepravu nábytku a elektroniky. Zo Slovenska taktiež prepravuje kvalitné Slovenské výrobky do prístavov ako je Hamburg a Brémy odkiaľ sú prepravované do celého sveta.
Každej preprave venujeme osobitnú starostlivosť. Zabezpečujeme expresné prepravy pre výrobné podniky či už ide o malé náklady o veľkosti 1 až 10 euro paliet a hmotnosti 1,2 tony, ale taktiež kamiónové prepravy (FTL) 34 paliet/24t.
Expresné prepravy väčšieho množstva materiálu prebiehajú v režime „dvojosádky“, to znamená s dvoma vodičmi. Pri takomto type prepravy vyžadujeme včasné avizovanie prepravy.
Hospodárstovo
Nemecko je relatívne chudobné na suroviny, jeho hospodárstvo je zamerané predovšetkým na priemysel a služby. Veľké plochy krajiny sú poľnohospodársky využívané, hoci v poľnohospodárstve pracuje iba 2 – 3 % z celkového počtu zamestnancov. Nemecko je s hrubým domácim produktom s veľkostou 2,2 bilióna eur (stav k 2004) tretím najväčším národným hospodárstvom sveta. Navyše je Nemecko najväčším exportérom sveta.
Životnou úrovňou vyjadrenou Indexom ľudského rozvoja je Nemecko na 19. mieste svetového rebríčka. Podľa HDP na obyvateľa je Nemecko medzi krajinami EÚ na 11. mieste. Toho času je nemecké hospodárstvo charakterizované relatívne nízkym medziročným hospodárskym rastom (2003: −0,1 %, 2004: 1,6 %) a pre Nemecko nezvyčajne vysokou nezamestnanosťou, obzvlášť vo východnom Nemecku. Tieto problémy sú predovšetkým dôsledkom stagnujúceho domáceho dopytu. Naopak v zahraničnom obchode je Nemecko veľmi úspešné a v rokoch 2000 až 2004 sa zvýšil o 49 %.
Nezamestnanosť rastie kontinuálne od 70-tych rokov. Hľadanie príčin tejto hospodárskej krízy rozdeľuje spoločnosť: zväzy podnikateľov a neoliberálni ekonómovia tvrdia, že príčinou hospodárskej krízy je tradične silný sociálny štát, lebo nízke náklady na pracovnú silu v susedných východoeurópskych krajinách vedú k presúvaniu výroby. Oponenti poukazujú na to, že iné krajiny s vybudovaným sociálnym štátom ako napríklad Švédsko, Fínsko, Nórsko, Rakúsko dosahujú vysoký hospodársky rast.
Ako príčina sa akceptuje aj skutočnosť, že štátne výdavky sa z veľkej časti financujú namiesto daní (ktoré sú nezávislé od pracovného miesta) cez sociálne odvody, ktoré predražujú pracovné miesta. Odborové organizácie a kritici globalizácie argumentujú keynesianistickými modelmi a tvrdia, že sa tuzemský dopyt zoslabil pre krátenia v sociálnej oblasti.
Okrem toho nebolo po znovuzjednotení Nemecka dostatočné ekonomické opodstatnenie pre politicky motivované prispôsobenie východonemeckých platov na západnú úroveň. Za celosvetovo najviac konkurencieschopné odvetvia nemeckého hospodárstva sa považujú automobilový, elektrotechnický, strojársky a chemický priemysel.
[contact-form-7 id="156" title="Kontaktný formulár 1"]
29. októbra 2015 -
29. októbra 2015 -
29. októbra 2015 -
29. októbra 2015 -
Husto zaľudnené Belgicko sa nachádza v strede jedného z najpriemyselnejších regiónov sveta. Belgicko bolo prvou krajinou kontinentálnej Európy, v ktorej sa odohrala priemyselná revolúcia začiatkom 19. storočia. V mestáchLiège a Charleroi sa rozvinul banský priemysel a oceliarstvo, ktorý tam prosperoval až do polovice 20. storočia. Ale od roku 1840 bol textilný priemysel vo Flámsku vo viacerých krízach, čo spôsobilo hladomor (1846 – 1850).
Po 2. svetovej vojne sa v Gente a Antverpách začal rýchlo rozvíjať chemický a petrochemický priemysel. Ropná kríza v rokoch 1973 – 1979 spôsobila ekonomike dlhšiu recesiu. Táto spôsobila aj úpadok oceliarskeho priemyslu, čím sa spomalil ekonomický vývoj vo Valónsku.
V 80. a 90. rokoch sa ekonomické centrum krajiny posunulo na sever do Flámska a v súčasnosti sa tam koncentruje priemysel. Koncom 80. rokov dosahoval vládny dlh 120 %HDP. Napriek vyrovnanému rozpočtu v posledných rokoch, vládny dlh predstavuje 94 % HDP (2005).
29. októbra 2015 -
29. októbra 2015 -
29. októbra 2015 -
29. októbra 2015 -